Basnicky.sk

Keď ráno vstanem postojačky
a slnko svieti mi do okien.
Vôňu tvojích vlasou nájdem poslepiačky
a hľadám v nich iba tieň.

Bozkom sa lúčime na prahu dvier
a schody opäť majú iba jeden smer.
Pohľadom sa strácame v diaľke
a tejto chvíli opäť chýba iba tieň.

Kráčam novým ránom, chodníky sa krátia,
nechám sa unášať novým vánkom
keď diaľky predomou sa tratia
a v tomto svetlom ráne vidím, iba tieň.

V rušnom svete robím, čo každý odmňa čaká.
Ponáhľam sa pomaly a keď každý kľaká
Kľaknem si aj ja bez úmyslu modlidby
a cítim, ako kríž namňa vrhá, iba tieň.

Hľadám si miesto v ľudskom chaose
a predsa snažím sa byť sebou len.
Byť či nebyť v ľudskom pátose,
utekám a hľadám, iba tieň.

V srdci čakám kedy ďalší deň zmizne
kedy opäť skončí a ďakovať budem preň.
No čas ktorý ma čaká dušu mi stisne
a vtej duši ostáva, iba tieň.

Slnko zas kráča nižšie a bližšie
zo zeme sa stáva veľká sieň.
Kráčam sieňou, kroky sú tichšie
a za mnou kráča, iba tieň.

Kráčam schodmi ťažšie ako ľúbim
a ľúbim iba preň.
Množstvo nesplniteľných klamstiev ti sľúbim
a po nich mi v srdci ostáva, iba tieň.

Prichádzam k prahu druhou stranou
chytám kľučku teplou dlaňou,
otváram a zatváram ich bez pohľadou
a stále na nich chýba, iba tieň.

Cez okno posledný slnečný plamienok,
a ja nasledovať ho chcem.
Odchádza k nebu po schodoch
a za sebou stráca, iba tieň.

Bosou nôžkou tíško vanieš
mesačným svitom ovládaš sieň.
Modrými očkami sa krásne smeješ
a v odraze tých očí je, iba tieň.

Chcem byť bližšie ako som a nudem
chcem cítiť pery,sladšie ako si predstaviť viem.
Len pre ten pocit toľko hladujem
a z mysle neviem vyhnať, iba tieň.

Tieto chvíle sú možno jediné
ja žijem a dýcham iba preň.
Vychutnám si tieto chvíle úžasné
a jediné čo vnímam je, iba tieň.

Ja píšem básne
ty kreslíš môj sen
v tej básni je všetko krásne
pretože ty si môj každodenný TIEŇ.